MUDr. Milan NAGY knihy :)  books

PREŠPOROK

alebo bratislavský chlapčenský slang

Úvodom krátke vstupné jazykové okienko, vysvetlenie: Slang (čítaj 'sleng') je rečou ľudí s rovnakými záujmami, záľubami alebo v rovnakom profesijnom prostredí (deti, študenti, športovci, lekári, IT-čkári). Príklady: giga (gigabajt), finta, koučovať, ... viac v závere článku. 

Tak ako sa rokmi menila Bratislava, menila sa aj hovorová reč jej obyvateľov. Chlapčenský prešporácky slang "vládol" v druhej polovici XX storočia na území Bratislavy a priľahlých predmestí. Ešte stále i dnes síce počuť ako mladí ľudia narodení v tomto meste dávajú prízvuk na prvú hlásku v slove, ale mnohé výrazy ktoré sme voľakedy za našej mladosti bežne používali buď úplne vymizli, alebo rokmi sa v niektorých prípadoch zmenil aj ich význam. Pravda, nejde o spisovnú reč, ale o spôsob komunikácie na ulici napríklad medzi nami chlapcami. Možno neuškodí, ak v mojich spomienkach na detstvo na Bratislavskej Trnávke niektoré vtedajšie výrazy použijem.

Je dobré vedieť že Bratislava bola v časoch mojej mladosti výrazne trojjazyčná. Aj preto boli slangové výrazy preberané okrem slovenčiny aj z nemčiny a maďarčiny.

Ak niekto povedal že henten sa mancuje, mal na mysli že ten ktosi sa chváli, vystatuje, a je teda mancer. Ženy ktoré vedeli aj hodiny klebetiť na pavlačiach domov a stále ‚tročovali‘ boli tročpapne. Čiripapňa bol zasa ten, kto čiroval, čiže žaloval, donášal. Na luhára sme mali výraz linzner, linznovať teda značilo klamať. Keď sme ako chlapci prvýkrát počuli od prišelca výraz gumipuška, bolo nám to smiešne, keďže pre nás bola táto chlapčenská zbraň jedine šlunzňa, nanajvýš prak, do ktorého nábojmi boli šutre. Vďaka filmu sa nedávno vynoril tiež zabudnutý výraz rabaka (nesklonné). Označovali sme tak takzvaný zlodejský rebrík: jeden chlapec sa postavil chrbtom k plotu, oprel sa oňho, pred sebou pod pásom si prstami spojil dlane, a jeho kumpán-preliezač si najprv jednu nohu vložil do jeho spojených dlaní držiac sa za jeho krk, druhú nohu položil už na plece, druhú na druhé plece, a keď nestačilo, stúpil mu ešte aj na hlavu aby dočiahol kam bolo treba - bol to najlepší lebo jediný spôsob, akým sme sa dostávali cez ploty do ovocných záhrad ktorých plody nás tak enormne lákali.

Na asfaltových uliciach sme sa vtedy hrávali stále, najmä loptové hry a škôlky, nebolo to nebezpečné, a ani nám nič nerušilo hru, keďže za hodinu prešlo nanajvýš jedno auto, a aj to už zďaleka vytrubovalo. Z hier spomeniem ako prvú rab a suli, zväčša sme toto pomenovanie vyslovovali jedným dychom, teda rabasuli. Bola to hra na zlodejov a policajtov. Keďže každý chcel byť zlodejom, bolo treba záujemcov do jednotlivých skupín žrebovať. Soritáš bola futbalová hra, ťažká preto lebo sa hrala na jeden dotyk, hrávali sme ju ako dvojhru, teda jeden na jedného, alebo aj ako štvorhru, dvaja proti dvom, za ihrisko slúžila šírka ulice, čiže od chodníka po chodník, brány tvorili čapice, školské kabele alebo kamene položené pred alebo na obrubník, loptou bol ‚tenisák‘.

Záhrady s ovocnými stromami boli pre nás „šracov“ neodolateľným lákadlom. Sezónu začínali čerešne. Stačilo aby jeden z partie povedal že sa ide na „čiringle“, a už sme liezli cez ploty. Nekradli sme, my sme len oberali, najtiaž „šlohovali“, ale za šloherov sme sa nepovažovali. Šloher bol naozajstný zlodej, teda kradoš, my sme si iba naoberali zopár slivák, čerešní, jabĺk či hrušiek, iba tak, pre vlastné potešenie, pochutnanie, pobavenie. Na týchto zakázaných oberačkách nás často naháňal majiteľ, prípadne strážnik čiže „hekač“, „poliš“. Ale ‚girigoša‘ pre ktorého bolo kradnutie ovocia koníčkom ba vášňou nemohlo odradiť od ‚kradošstva‘ nič. Radšej by si dal dolámať „haxne“ a dofackať „ksicht“ než by sa vzdal rozkoše zahryznúť si do jablka odtrhnutého z cudzieho stromu. Všetci šraci sme boli takí, teda nevinní, hraví, žičliví, nenechaví .

Cez letné prázdniny sme sa chodievali kúpať ‚na Báger‘, ako sme vtedy volali dnešné Zlaté piesky. Pešo to od nášho domu na začiatku Slowackého pri Ivánskej ceste trvalo len slabú polhodinku, ale cestička to bola náramne lákavá keďže viedla krížom cez síce oplotené ovocné sady, nuž ale pre nás bol ten drôtený plot viac-menej iba na okrasu, skôr výzvou než prekážkou, tam sme si poľahúčky zaobstarali poživeň častokrát aj na celý kúpací deň na tom ‚Bágri‘. A samozrejme aj spiatočná cesta nám dala nejaké to jabko, slivku, marhuľu, ... .

 „Rukyboskávam“/ KüssDýHend / Kezitčókolom.

Čiringle = čerešne.  Čiripapňa = kto číruje, udáva = žalobaba.  Girigoš = vášnivý zlodej, kradoš.  Haxňa = noha.  Hekač = strážnik, poliš = policajt.  Ksicht = tvár.  Linzner = ten čo linznuje, klame = luhár, klamár.  Mancer = ten čo sa mancuje, chváli, vystatuje = chválenkár.  Rabaka = ‚zlodejdký ľudský rebrík‘.  Rabasuli = hra na zlodejov a polišov.  Soritáš = minifutbal na jeden dotyk.  Škôlka = hra s kamienkom a na zemi nakreslenou „škôlkou“, alebo hra so švihadlom.  Šlunzňa = prak, gumipuška.  Šloher = kradoš, zlodej.  Šlohnúť = ukradnúť.  Šrác = chlapec, malý chalan.  Štúlne = ‚kocky‘, hra s 5 kamienkami (štúlňami) veľkosti lieskových orieškov.  Šuter = kameň, náboj do praku veľkosti orecha, od lieskovca po vlašský.  Tročpapňa = žena čo neustále tročuje, ohovára, klebetí = klebetnica.

PS od AI: sociálne nárečia

slang

• je profesijná reč skupiny ľudí napr. zamestnancov, odborníkov – slepák, klasák, gólman, študentov – cviká, vecko, ciga, fanúšikov- magič, gramec, slaďák;
• slang ekonomizuje vyjadrovanie, skracuje slová, využíva slovné hračky a dáva priestor na prejavenie vtipu a citu pre jazyk;
• rýchlo preberá vplyvy z cudzích jazykov;
• profesionálny slang je súčasťou štandardnej formy spisovného jazyka, študentský slang preniká do subštandardnej variety národného jazyka.

Príklady tradičného slovenského slangu: foter, matka – otec, mama; foťák – fotoaparát; profák – profesor, učiteľ; uča, učka – učiteľka; kupko – kúpalisko; telka – televízor; trapas – nepríjemná situácia; 

Príklady moderného slangu mladých (Gen Z a Alpha): rizz – šarm, charizma, schopnosť zbaliť niekoho; cringe – niečo trápne alebo trápny moment; cap – klamstvo, "kecať"; drip – dobrý a štýlový vzhľad; ghosting – náhle ukončenie komunikácie a ignorovanie; delulu – odtrhnutý od reality, zmätený (skratka z anglického delusional).

argot

• je sociálne nárečie, ktoré sa usiluje o zahmlenie významu výpovede, o utajenie komunikácie;
• neskracuje slovo ako slang, nemení ho, ale použije ho v nezvyčajnom kontexte;
• je jazykom spodiny (väzni, zlodeji, mafiáni, vojaci) ale niektoré slová, hlavne pomenovania bankoviek, prechádzajú aj do študentského slangu.

Príklady argotických výrazov: basa – väzenie; bachár – dozorca; bubáky / love / prachy – peniaze; zajac – utečenec z väzenia; mariška – marihuana; čorkáriť – kradnúť; kôň – zariadenie na prepravu vecí medzi väzenskými celami; televízor = dorozumievanie sa z okna do okna vo väznici; blcha = stopa po vpichnutí drogy striekačkou; moták = prepašovaný list do väzenia; visí mu melón = je mu dlžný milión.

žargón

• slangový jazyk určitej spoločenskej skupiny;
• je nespisovný jazykový – písomný alebo hovorový – prejav socioskupiny, silne príznakový v rámci určitého národného jazyka a je zložený zo slov a idióm, ktorým nezainteresovaní nerozumejú; 
• spravidla mu rozumejú iba členovia socioskupiny a pre nezasvätených je význam slov a zvratov utajený.

Príklady žargónu podľa oblastí: IT žargón: bug (chyba v kóde), deploynúť (nasadiť aplikáciu do prevádzky), lognúť sa (prihlásiť sa), front-end (používateľské rozhranie); Právnický žargón: meritum veci (podstata veci), žalobca (strana, ktorá podáva žalobu), sporová agenda(súdne spory); Medicínsky (lekársky) žargón: daktyl (pacient s dvanástnikom),  pozitivita (pozitívny výsledok vyšetrenia), implantovať (vložiť náhradu); Všeobecné cudzie výrazy vžargóne: apropo (mimochodom), amice (priateľko), kišasonka (slečna).

19.8.2026.