MUDr. Milan NAGY knihy :)  books

NIKOTÍN JE ROVNAKO NÁVYKOVÝ AKO HEROÍN

Môj spolužiak z LFUK Bratislava Ľubo Okruhlica mal tridsaťsedem, keď fajčil päťdesiat cigariet denne. Prekonaná malária ho obrala o červené krvinky a donútila skoncovať s fajčením zo dňa na deň, inak hrozilo, že sa zadusí. Riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí MUDr. Ľubomír Okruhlica dnes pomáha iným zbaviť sa závislosti od nikotínu, ale aj od alkoholu a iných drog.

FAJČENIE SA NA SLOVENSKU PODPÍŠE POD 11 000 ÚMRTÍ ROČNE HOVORÍ ŠTATISTIKA ÚRADU VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA. PREČO ČLOVEK S DIAGNÓZAMI, KTORÉ OHROZUJÚ JEHO ZDRAVIE, DOKONCA ŽIVOT – S RAKOVINOU PĽÚC, S CHRONICKOU OBŠTRUKČNOU CHOROBOU PĽÚC ČI S ISCHEMICKOU CHOROBOU SRDCA, NEDOKÁŽE SKONCOVAŤ S FAJČENÍM?

Pretože je závislý. Závislosť od nikotínu je choroba, nie zlozvyk. Strach zo smrti by musel byť bezprostredný, aby fajčiarovi pomohol zbaviť sa cigariet. Ak by vedel, že po zapálení cigarety do hodiny zomrie, bola by to veľmi silná motivácia. Väčšina ľudí by v takom prípade s cigaretami skončila. To však nehrozí. Kým sa tak stane, prejde nejaký čas a fajčiar uprednostní ďalšiu cigaretu pred rozhodnutím abstinovať.

AJ VY STE SA VO SVOJEJ PRAXI STRETLI S BEZNÁDEJNÝMI PRÍPADMI?

Áno. Sú ich plné ambulancie a nemocnice. Pneumológovia na Slovensku majú tisícky pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, ktorí fajčia. Napriek tomu, že ich život sa tým výrazne skracuje a umierajú zvyčajne krátko po päťdesiatke. Fajčia napriek tomu, že nevedia dýchať. Väčšina pacientov s rakovinou pľúc je na tom podobne. K nim patril aj Michal Dočolomanský. Po tom, ako nás vyhľadal, prvý raz v živote prestal fajčiť. Už mu to však nepomohlo. Dôležité je, aby ľudia závislí od nikotínu prestali fajčiť čo najskôr. Na rozdiel od iných druhov návykových látok vzniká závislosť od nikotínu najrýchlejšie a je najsilnejšia. Podobne ako pri heroíne.

AKO RÝCHLO NASTUPUJE ZÁVISLOSŤ?

Je to veľmi individuálne, ale veľmi rýchlo. Väčšina mladých ľudí, ktorí ochutnali prvú cigaretu len pred niekoľkými mesiacmi, už je od nikotínu závislá. Primárna prevencia a proces liečby by mali preto začať čo najskôr, v mladom veku. Neskôr sa prestáva s cigaretami omnoho ťažšie a poškodenie zdravia je oveľa horšie.

NIEKTORÍ RODIČIA NECHAJÚ SVOJHO POTOMKA “PREFAJČIŤ”. DAJÚ MU TOĽKO CIGARIET, AŽ MU PRÍDE ZLE. TO ASI NIE JE CESTA. ČO ODPORÚČATE?

V prvom rade by nemali fajčiť rodičia. Mladí fajčiari sú často z rodín, v ktorých jeden z rodičov alebo obaja rodičia fajčia. Keď sa to toleruje u dospelých, je veľmi ťažké presvedčiť dieťa, aby nefajčilo. Rodičia by mali hľadať príčiny a potom nasleduje liečba samotnej závislosti. Ak je rodič nefajčiar, je prakticky nemožné, aby si nevšimol, že dcéra alebo syn fajčia. Cítiť to z vlasov, z oblečenia. Isteže, môže sa vyhovoriť na partiu, ale potom je namieste otázka, v akej spoločnosti sa pohybuje? Najlepšou prevenciou je šport – cyklistika, plávanie, beh alebo lyžovanie. Šport je veľmi dobrým indikátorom. Klesajúcu výkonnosť, spôsobenú zmenšovaním vitálnej kapacity pľúc a kondície, môžu mať na svedomí cigarety.

KTO JE TEDA ZÁVISLÝ, AK HOVORÍME O MNOŽSTVE CIGARIET?

Ak niekto vyfajčí štyri a viac cigariet denne, je závislý od nikotínu. To je hranica, ale sú prípady, že aj pri troch cigaretách denne už môžete byť závislý.

MUSELI STE SA VYSPORIADAŤ S CIGARETAMI AJ V POZÍCII RODIČA?

S deťmi som problém nemal. Ja sám som však bol silný fajčiar, vyfajčil som štyridsať až päťdesiat cigariet denne. Bolo to v období, keď lekári bežne fajčili. Až v päťdesiatych rokoch vyšli prvé štúdie, ktoré jasne preukázali, že fajčenie škodí. Mal som asi tridsaťsedem rokov, keď som s cigaretami prestal. Zo dňa na deň.

ČO BOLO VAŠOU MOTIVÁCIOU?

Bezprostredné ohrozenie života. Na misii v africkej Zambii, kam som išiel v roku 1989, som dostal maláriu. Keďže som mal málo červených krviniek, hrozilo, že sa zadusím. Každá cigareta bola bojom o život. Bol som mladý, mal som malé dieťa a chcel som žiť. Z vlastnej skúsenosti teda viem, že sa to, napriek silným abstinenčným príznakom, dá prekonať. Dnes už silne závislí fajčiari nemusia zažívať také utrpenie. Moderné lieky, ktoré sú na trhu desať rokov, pacienta s diagnózou F 17.2 dokážu komfortne preniesť cez závislosť. Bez toho, aby trpel.

NA KOHO SA MÁ TEDA OBRÁTIŤ ČLOVEK, KTORÝ CHCE PRESTAŤ FAJČIŤ?

Prvá rada je skúsiť to sám. Tak to zvyčajne ľudia aj robia. Ak sa im to opakovane nepodarí, mali by sa obrátiť na odborníka – na psychiatra. Liečba spočíva v celkovom vyšetrení, v analýze situácie pacienta – rôznych príčin a spúšťacích faktorov závislos­ti. V rámci liečby prichádza na rad psychoterapia a lieky. Dnes majú fajčiari k dispozícii účinnú liečbu pri zbavovaní sa závislosti od tabaku.

NA AKOM PRINCÍPE FUNGUJÚ PREDPÍSANÉ LIEKY?

Lieky znižujú chuť na fajčenie. Obsadia receptory, na ktoré sa viaže nikotín. Tým odblokujú fajčenie, pretože človek by mal pocit intoxikácie nikotínom. Na rozdiel od cigariet tieto lieky nemajú v sebe karcinogény. Bez systematickej psychoterapie by sa však liečebný efekt veľmi rýchlo vytratil, alebo by sa ani nedosiahol. K abstinencii, nefajčeniu sa totiž prechádza postupne a plynulo.

AKO DLHO TRVÁ LIEČBA?

Komplexná liečba zahŕňa väčšinou tri mesiace užíva­nia medikamentu a rok trvajúcu psychoterapiu. Predstava, že človek zostáva závislý od nikotínu po celý život, nie je správna. Je to nelogické. Závislý je človek, ktorý nemôže bez danej látky, či je to nikotín, alkohol alebo droga, existovať. Z medicínskeho odborného hľadiska, podľa dlhodobých klinických výskumov a vyhlásenia WHO sa človek pokladá za vyliečeného, ak je „čistý“ dvanásť mesiacov od momentu, keď prestal fajčiť alebo piť alkohol a nepretržite abstinuje vo svojom prirodzenom prostredí. Jeden rok je doba, počas ktorej zmiznú všetky, aj oneskorené abstinenčné príznaky.

PSYCHOTERAPIA A MEDIKAMENTÓZNA LIEČBA SÚ SPOJENÉ NÁDOBY ALEBO SA MÔŽEME DO ODVYKANIA PUSTIŤ LEN S TABLETKAMI?

Stáva sa, že pneumológovia predpíšu fajčiarom tabletky. Pacienti však aj tak prídu k nám, pretože sa po dvoch mesiacoch užívania liekov k cigaretám vrátili. Tabletky pomáhajú prekonať len akútne abstinenčné príznaky.

AKÉ SÚ ABSTINENČNÉ PRÍZNAKY?

Nervozita, nesústredenosť, nespavosť, zvýšenie napätia a apetítu, bolesť hlavy, túžba a chute si zapáliť a poruchy spánku. Typické akútne príznaky, ako pri závislosti od heroínu či alkoholu, chýbajú.

MAJÚ LIEKY VEDĽAJŠIE ÚČINKY?

Nemajú žiadne závažné vedľajšie účinky, ak ich ordinuje lekár. Liečbu môžu podstúpiť aj ľudia s ochorením srdca či s ťažkými pľúcnymi ochoreniami. Nemôžeme však lieky predpísať hocikomu. Pri súbežných problémoch s alkoholom a s depresiou pacientom veľmi nepomôžu. Depresie a problémy s alkoholom sa riešia prioritne, až potom prichádza na rad fajčenie.

MEDZI FAJČIARMI SA TRADUJE, ŽE AK PRESTANÚ FAJČIŤ, ZHORŠÍ SA IM KAŠEĽ, ČI PREJAVY ASTMY. JE NA TOM NIEČO PRAVDY?

To je skôr otázka pre samotných fajčiarov. Stav sa im nemôže zhoršiť pri liečbe. Astma sa však môže zhoršiť v dôsledku stresu, spojeného s akútnymi abstinenčnými príznakmi počas prvých dvoch týždňov liečby, ak by si ju ordinoval pacient svojvoľne.

JE LEPŠIE PRESTAŤ S FAJČENÍM HNEĎ ALEBO ODVYKAŤ SI POSTUPNE?

Ak pacient chce, môže prestať zo dňa na deň, to sa však pri ťažšej závislosti bez odbornej podpory neodporúča. Závisí to od toho, v akej fáze závislosti sa nachádza.

VNÍMAJÚ NEFAJČIARI FAJČIAROV AKO ĽUDÍ ZÁVISLÝCH OD NIKOTÍNU ALEBO JEDINCOV BEZ SILNEJ VÔLE?

Spoločnosť väčšinou fajčiarov označuje ako ľudí bez pevnej vôle. Majú pevnú vôľu, ale pevnú vôľu fajčiť. V iných oblastiach ich vôľové vlastnosti vôbec nebývajú narušené – sú to neraz pracovití ľudia, dochvíľni, ktorí si plnia povinnosti, vedia si rozkázať, čo sa týka jedla. Fajčenie je však ich neuralgický bod, ktorý nezvládajú.

NIEKTO PRESTANE FAJČIŤ BEZ PROBLÉMOV, INÉMU TO TRVÁ DLHO ALEBO SA MU TO VÔBEC NEPODARÍ. PODIEĽA SA NA ZÁVISLOSTI OD FAJČENIA AJ GENETIKA?

Podieľa. Niekto dokáže abstinovať, iný opakovane recidivuje po troch či po šiestich mesiacoch. Tomu hovoríme chronický charakter závislosti. Aj z neho sa dá, tak ako pri chronickej bronchitíde, dostať. Nevieme presne, ktoré gény sa podieľajú na závislosti od nikotínu, ale určite je to súhra viacerých génov.

KEĎ DO INTERNETOVÉHO VYHĽADÁVAČA ZADÁTE HESLO ODVYKANIE OD FAJČENIA, NA PRVOM MIESTE SA VYROLUJÚ STRÁNKY PONÚKAJÚCE BIOREZONANCIU A HYPNÓZU. AKÝ JE VÁŠ NÁZOR NA TIETO ALTERNATÍVNE POSTUPY?

Nie sú to metódy založené na dostatočných vedeckých dôkazoch, spoľahlivým výskumom neprešli ani dlhodobé vedľajšie účinky. Z medicínskeho hľadiska neexistuje jednoznačné odporúčanie na používanie biorezonancie. Je to alternatívna metóda s veľkým výskytom recidívy. Opakovane k nám prichádzajú ľudia, ktorí vyskúšali biorezonanciu. Buď neúčinkovala, alebo mala krátkodobý efekt. Čo sa týka hypnózy, bez komplexnej psychoterapie má sama o sebe len krátkodobý účinok, ak sa účinok vôbec dostaví.

KTO DÁVA PREDNOSŤ ALTERNATÍVE PRED OVERENOU PSYCHOTERAPIOU S ÚČINNOU MEDIKAMENTÓZNOU LIEČBOU?

Ak pacientovi po základnom vyšetrení povieme, že by nemal pol roka vôbec konzumovať alkohol, odmietne to. Povie, že si to rozmyslí, ale alkoholu sa nevzdá. Taký vyhľadáva alternatívne postupy.

AKO POMÁHAJÚ NÁPLASTE, PASTILKY, ŽUVAČKY, ČI ÚSTNE SPREJE?

Ich účinok je podobný ako pri liekoch, len nie taký intenzívny. Pri menšom stupni závislosti majú zmysel. Pomáhajú aj silným fajčiarom, ktorí majú veľmi silnú motiváciu prestať.

ČO JE PRE FAJČIARA SILNOU MOTIVÁCIOU?

Vzťahové problémy. Hrozba partnera, že ak s tým neprestane, rozíde sa s ním. Alebo keď dcéra povie mame, že kým bude fajčiť, neprivedie k nej vnúčatá. Samozrejme, aj obava o zdravie je obrovskou motiváciou.

POMÔŽE VYMENIŤ CIGARETU ZA JEJ ELEKTRONICKÚ NÁHRADU?

Elektronická cigareta je v medicíne pomerne kontroverznou témou. Jedna skupina tvrdí, že nemá žiaden pozitívny medicínsky efekt a skôr škodí, druhá jej dáva šancu. Myslím si, že elektronické cigarety majú pre silných fajčiarov význam. Určite v nich nie je toľko karcinogénov ako v tabaku. Neodstránia závislosť, ale zredukujú poškodzo­vanie zdravia.

OBMEDZUJE ZÁVISLOSŤ OSOBNÚ SLOBODU?

Isteže. Silný fajčiar sa aj v noci vyberie hľadať benzínovú pumpu, v ktorej dostať cigarety. Nemôže si zapáliť pri obede, je mimo spoločnosti, lebo chodí fajčiť von. Nevie sa dočkať, kedy lietadlo pristane, len aby si mohol zapáliť.

DÁ SA MERAŤ ZÁVISLOSŤ OD NIKOTÍNU?

Sú na to štandardizované metódy, jednoduché dotazníky. Aj rodič môže otestovať moč svojho nedospelého potomka na prítomnosť metabolitu nikotínu.

NEDÁVNO SA OBJAVILA V MÉDIÁCH SPRÁVA, ŽE BAVORSKÍ TÍNEDŽERI FAJČIA USUŠENÉ HORTENZIE AKO LACNEJŠIU ALTERNATÍVU MARIHUANY. ČO VŠETKO SKÚŠAJÚ ĽUDIA FAJČIŤ?

Všetko možné. Obyčajné seno. Samozrejme marihuanu, dá sa fajčiť pervitín, kokaín, heroín, rôzne rastliny, ktoré nechcem menovať, lebo sú u nás bežne dostupné. Z medicínskeho hľadiska sú tieto experimenty hlúposť, lebo v prvom rade nejde o zmenu vedomia, ale o intoxikáciu. Nevznikne od nich závislosť, ale hrozí smrť z otravy.

JE FAJČENIE OTVORENÁ BRÁNA K DROGÁM?

Z dôvodu biologického nie. Fajčenie nezvyšuje potrebu stupňovať zážitok. V mladom veku je však prelomením istej hranice – keď mi fajčenie neškodí, prečo by som nevyskúšal aj niečo iné?

ZNÍŽIL ZÁKAZ FAJČENIA V KAVIARŇACH A V REŠTAURÁCIÁCH POČET FAJČIAROV?

Ukázalo sa, že áno. Čím menšia je dostupnosť akejkoľvek návykovej látky, tým menej ľudí sa dá na jej konzumáciu. A keď aj začnú, reštrikcie alebo zvýšenie ceny ich od toho odrádzajú. Vďaka tomu zároveň klesá počet závislých fajčiarov a negatívnych dôsledkov na ich zdravie.

KOHO ODRÁDZAJÚ OD FAJČENIA HRÔZOSTRAŠNÉ FOTOGRAFIE NA ŠKATUĽKÁCH CIGARIET?

Obrázky majú zmysel. Odradia predovšetkým tých, ktorí začínajú alebo by chceli začať fajčiť. Isteže, silný fajčiar si kúpi puzdro alebo tabatierku, do ktorých cigarety vloží, aby si obrátky zakryl. Po schválení európskej smernice a jej zavedení do praxe na Slovensku u nás prudko stúpol predaj práve týchto obalov. Znamená to, že to na ľudí pôsobí. Prevencia skutočne zaberá. Keď mali na stredozápade USA problém s epidémiou metamfetamínu, na bilbordy vyvesili fotografie pôvodne krásnej mladej ženy a vedľa portrét tej istej osoby, ale už bezzubej trosky, po niekoľkých rokoch užívania drogy. Na stredoškoláčky to zaúčinkovalo. Ak sa však strašenie preháňa, je neúčinné. Rovnako ako nereál­ne hrozby typu – ak budeš fajčiť, do roka zomrieš alebo nebudeš môcť mať deti... Najmä mladí potom prestanú veriť aj reálnym rizikám a budú ich považovať za výmysel.

KEĎ HOVORÍME O ZÁVISLOSTIACH, VY STE CIGARETY VYMENILI ZA ŠPORT. AKO DLHO VYDRŽÍTE BEZ REKREAČNÉHO BEHU?

Vydržím, to je veľmi ľahké. Problémom nie je závislosť od športu, ale od lenivosti. Koľko päťdesiatnikov sa dnes pravidelne hýbe? Ľudia dnes už tak ťažko nepracujú ako kedysi naši predkovia na poli či v lese. Pre človeka je od malička pohyb prirodzený, ako rastie, spoločenské prostredie jeho pohyb limituje. Ak si vo voľnom čase pohyb nevykompenzuje, dochádza k civilizačným ochoreniam. Mestskí ľudia so sedavým zamestnaním preto objavili beh a jeho liečivé účinky. Odporúča sa minimálne tridsať minút intenzívnej fyzickej aktivity, štyrikrát týždenne.

BEH SA POVAŽUJE AJ ZA ISTÚ FORMU MEDITÁCIE, SKLOŇUJE SA FENOMÉN BEŽECKÉHO TRANZU. MAJÚ HO NA SVEDOMÍ VYPLAVENÉ ENDORFÍNY?

Endorfíny sú naším telom produkované opioidy, ktoré sa vyplavujú len vytrvalou fyzickou námahou. V nervovom systéme pôsobia na rovnaké receptory ako morfín alebo heroín. Vo väčšom množstve dokážu vyvolať eufóriu, sú dôležité pri tlmení bolesti a zápalu.

NA POLICIACH MÁTE CENY, POHÁRE, ZABEHLI STE HORSKÝ ULTRAMARATÓN OKOLO MONT BLANCU, BEŽALI STE Z TELGÁRTU CEZ HREBENE NÍZKYCH TATIER NA DONOVALY. ČO VÁS VEDIE K TOMU, ABY STE BEŽALI V TME, PO ĽADE A BLATE STO KILOMETROV?

Beh je súčasťou môjho životného štýlu. Pôsobí na kvalitu života – na fyzickú aj psychickú pohodu. Pravidelný rekreačný beh je prevenciou osteoporózy, artrózy aj poranení kĺbov. Okrem telesných benefitov pri behu zrelaxujem. Vytratia sa problémy, stres a hlava si oddýchne. Mojím krédom je: nie ako rýchlo, ale ako dlho budem ešte behať.

Zdroj: https://www.unilabs.sk/clanky-invitro/nikotin-je-rovnako-navykovy-ako-heroin

.elena Akácsová

„Som viac-menej liberál“

Riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ) MUDr. Ľubomír Okruhlica popri manažérskej práci stále diagnostikuje a lieči, robí výskum, publikuje, konzultuje, zastupuje Slovensko v pracovných skupinách pri EÚ aj WHO a snaží sa byť pacemakerom nových programov. O sebe povedal toto:

Som introvert. Na konferencie a rôzne pracovné skupiny cestujem pomerne často. Niektorí účastníci idú večer do krčmy, aj si mierne vypijú, pokiaľ nie sú závislí, ale ja to nemám rád, idem, len keď je to nevyhnutné. Tam sa zväčša aj tak nič nerozhodne a ani nápady tam veľmi nepadajú. Som introvert, aj keď na to nevyzerám, radšej si idem zabehať. Tenisky si beriem vždy so sebou.

Nie som závislý. Závislosť od fyzickej aktivity nie je taká častá, ako závislosť od fyzickej lenivosti. Človek veľmi ľahko prestane pravidelne cvičiť, ale ak chce opäť začať, je to duševná námaha. Ten istý mechanizmus ako pri recidíve a prechode do abstinencie. Na druhej strane sú ľudia, ktorí športujú trojfázovo a keď prestanú, majú také fyzické bolesti, ako pri vysadení opiátov, a aj s tým spojené depresie. Pri mojej intenzite, keď týždenne behám 14 hodín, to však nehrozí. Keď som príliš unavený a nechce sa mi, mám na to trik. Poviem si, že sa idem len vyvetrať, len obehnem jeden blok, maličký okruh. Zväčša pri tom zistím, že celkom vládzem, a to svoje minimum 10 km prebehnem.

Tenisky a mobil. Mám veľa bežeckých topánok, osem párov, aj mobil mám outdorový, pretože ten predošlý pri behaní v daždi skorodoval. Tento je vodotesný, má dvojitú batériu, dlho vydrží, občas mi spadne, takže musí byť aj nárazuvzdorný. Má veľmi silnú baterku, už ma to raz zachránilo, keď mi v Tatrách odišla čelovka.

Na jedle mi nezáleží. Jem, niekedy aj veľmi rád, ale keď nemám čo jesť, nezáleží mi na tom. Uprednostňujem zdravé jedlo, ale keď som bol 4 roky v Afrike, v tvrdých podmienkach, jedol som, čo bolo, kukuričnú kašu na sladko, dokola, párky, chleba s paradajkou, čaj. Prekŕmil som sa na 90 kíl, nevedel som si ani poriadne zaviazať šnúrky na topánkach, do schodov som ledva fučal. Zdravá životospráva nedokáže výrazne ovplyvniť dĺžku života, ale rozhodne zvyšuje jeho kvalitu.

Tabletky a medvedíky. Sú takí bežci, čo pravidelne niečo berú, napríklad aspirín po behu, proti svalovici. Nie je to na škodu, ale ja to neberiem. Kupujem si občas izotonické nápoje, najčastejšie pijem magnéziu a denne si dávam kyselinu listovú v tabletkách. Viem, nie je to zdravé, ale mám rád gumové cukríky, tých medvedíkov. Alebo mandle. Keď už si ich kúpim, tak zjem všetko, nemám hranicu, hranicou je balenie.

Ženy ma motivujú. Od otca som počul výrok majstra Benku, maliara, a ja som to od neho „kúpil“, že za všetko, čo som v živote dosiahol pozitívne, vďačím ženám, v prvom rade mame. Ženy boli pre mňa silný motivátor, stále sú, ale už nemám také úžasné plány, ako keď som mal dvadsať. Niektoré neopsychoanalytické školy dokonca tvrdia, že za všetkým sú tieto motívy, ktoré nás ženú. Niečo na tom určite je, nie je všetko len čisto racionálne v živote.

Som nezávislý. V niektorých veciach asi nedám na mienku okolia, aby som sa neobliekal ako bezdomovec, to ma musí donútiť matka alebo exmanželka. Veci si nakupujem až vtedy, keď sa staré roztrhá. Nechcem byť zviazaný vecami. V horách by som najradšej nemal ani mobil, nieto GPS, beriem ho len pre bezpečnosť, ale považujem to za stratu individuality, slobody. Som viac-menej liberál. Aj keď sa zapisujem na nejaké preteky, píšem si do rubriky klubu: Nezávislosť – Independency.

Zdroj: lubomir-okruhlica-som-viac-menej-liberal

Nikotín je podľa odborníkov návykovejší ako heroín alebo kokaín

Dym z cigariet znamená pre nefajčiarske okolie výrazné zdravotné riziko, upozorňuje Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, preto  problematiku pasívneho fajčenia, teda neúmyselného vystavovania sa cigaretovému dymu, by laická i odborná verejnosť nemala podceňovať. „Vyfukovaný dym z cigarety obsahuje tisíce rôznych zlúčenín, ktoré sa šíria vzduchom aj dlho po dofajčení. Tieto látky reagujú s ďalšími znečisťujúcimi látkami v okolí, čím sa vytvárajú úplne nové nebezpečné zlúčeniny ovplyvňujúce DNA. Tie sa usadzujú po byte, a to aj na veciach, ktoré sa nachádzajú v inej miestnosti, kde sa napríklad vôbec nefajčí. Nikotín sa ukladá najmä vo vlasoch, kde sa dá preukázať ešte po dlhej dobe. Našiel sa aj vo vlasoch malých detí zo silno fajčiarskych domácností, respektíve u tých detí, ktorých matky neprestali fajčiť ani počas tehotenstva,“ povedala doc. MUDr. Jana Hamade, PhD., vedúca Odboru hygieny detí a mládeže ÚVZ SR. Deti fajčiarov sa k tomuto zlozvyku uchyľujú častejšie ako deti nefajčiarov. Mladých ovplyvňuje i snaha byť dospelým či byť obľúbeným u starších rovesníkov a v partiách. Štatistiky tiež ukazujú, že prvá skúsenosť s cigaretou neobchádza už ani štvrtákov na základných školách. Takmer 34 % detí vo veku 11 až 14 rokov uviedlo, že už skúšalo fajčiť cigarety, vyplýva to zo školského prieskumu TAD v roku 2014 na vzorke 5436 žiakov základných škôl. K dennej potrebe si aspoň raz zapáliť cigaretu sa priznalo 24 % zo 4908 oslovených stredoškolákov. „Nikotín je podľa odborníkov návykovejší ako heroín alebo kokaín. Detských a pubertálnych fajčiarov zaraďujeme medzi ťažko liečiteľnú skupinu, pretože fajčenie si nespájajú ani s chorobou, ani s lekárom, chýba im motivácia k liečbe, sebareflexia a sebakontrola, napríklad pri tlaku okolia zo strany rodičov, respektíve pedagógov. Väčšina z nich sa domnieva, že prestane fajčiť, kedy bude chcieť, mnohí však v dospelosti zisťujú, že to tak nie je. V prípade mladých je potrebná spolupráca rodiča, pedagóga a špecializovaného poradenstva v rámci centier závislosti od tabaku,“ povedala doc. Jana Hamade s tým, že motivačne riadené rozhovory odborníkov centier dvojnásobne zvyšujú šance dieťaťa na odvykanie od fajčenia. Vychovávať deti k nefajčeniu treba podľa doc. Jany Hamade už v predškolskom veku, považuje to za významné preventívne opatrenie. V tomto smere radí posilňovať sebavedomie detí, vytvárať doma atmosféru pohody a spokojnosti, nefajčiť v domácnosti, zaujímať sa o trávenie voľného času detí a vysvetľovať deťom škodlivé následky fajčenia a skutočnosť, že cigareta nie je symbolom dospelosti.

Rizikové faktory fajčenia

Užívanie tabaku je výrazným rizikovým faktorom viacerých zhubných nádorov a úmrtí. Cigaretový dym obsahuje viac ako 7000 chemických látok a zlúčením, z ktorých veľké množstvo sa považuje za dokázané karcinogény. „Epidemiologické štúdie doposiaľ dokázali kauzálny vzťah medzi fajčením tabaku a najmenej 14 rôznymi typmi zhubných nádorov. Okrem zhubných nádorov pľúc je fajčenie zodpovedné i za nádory pažeráka, hrtanu a hlasiviek, dutiny ústnej, obličiek, močového mechúra, pankreasu, žalúdka či krčka maternice. Riziko vzniku zhubných nádorov pľúc sa zvyšuje i u nefajčiarov, ktorí sú vystavení účinkom pasívneho fajčenia,“ upozornil PhDr. Robert Ochaba a doplnil, že nádorové ochorenia sú po chorobách obehovej sústavy druhou najčastejšou príčinou úmrtí na Slovensku s podielom takmer 26%. Slovensko sa nezaraďuje k európskym krajinám s najväčším počtom fajčiarov, ukázali nedávne výsledky Eurobarometra. Najväčší počet fajčiarov hlási Grécko (42 %), Bulharsko (39 %) a Maďarsko (38 %), najnižší Švédsko (16 %) a Fínsko (21 %). Slovenská a Česká republika (obe po 26 %) sú pod priemerom EÚ (29 %).

Zdroj: https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/medicina/nikotin-je-podla-odbornikov-navykovejsi-ako-heroin-alebo-kokain/

DROGY

Droga je akákoľvek prírodná alebo umelo vytvorená látka, ktorá má potenciál ovplyvniť centrálny nervový systém, zmeniť vnímanie, náladu alebo vedomie. Označujú sa ako  psychoaktívne alebo omamné látky. Tieto látky sa bežne vyrábajú z rastlinných drog alebo sú nimi inšpirované a vyrábajú sa synteticky. Vzhľadom na širokú definíciu existuje veľký počet drog, ktoré sa delia na stimulanty, antidepresíva, anxiolytiká, antipsychotiká, halucinogény (aj ako psychedeliká) a sedatíva. Drogy sa od seba výrazne líšia v tom, v akej miere vyvolávajú závislosť alebo ako škodlivé sú, či už pre ľudský organizmus alebo pre spoločnosť, a v tom, ako ľahko je možné sa predávkovať k smrti. Niektoré drogy sú vážnym spoločenským problémom, najmä kvôli svojmu potenciálu vytvoriť silnú fyzickú závislosť (napr. heroín, kokaín alebo legálne opiáty na predpis ako fentanyl). Krajiny vo svete sa výrazne líšia v právnej úprave drog. Niektoré halucinogény (psychedeliká) sú využívané pri liečbe duševných porúch v krajinách kde to povoľuje zákon.

Delenie drog

Podľa ‚tvrdosti‘ na mäkké = marihuana, hašiš, kofeín, a tvrdé = alkohol, nikotín, kokaín, pervitín, heroín; Podľa účinkov na: kannabinoidné = marihuana, hašiš, hašišový olej, syntetické kanabinoidy; halucinogény = LSD, durman obyčajný, lysohlávky, peyotl; stimulanty = metamfetamín, kokaín, crack, extáza; ópiové = heroín, morfium, metadon, kodeín; organické rozpúšťadlá = toluén, acetón; Podľa zákona na legálne = nikotín (cigarety, vaporizéry, žuvací tabak, atď.), alkohol, niektoré lieky (analgetiká, hypnotiká, sedatíva, nootropiká a pod.), kofeín/teín (energy drink, káva, čaj); a nelegálne = marihuana, hašiš, pervitín, heroín, extáza, LSD a mnoho ďalších.

Legálne drogy

Medzi legálne drogy patria: nikotín, alkohol, kofeín/teín, a lieky. Mnoho ľudí vyhlasuje, že v živote žiadnu drogu neskúsili. Pritom môže ísť o fajčiarov, ktorí sú ťažko závislí od nikotínu, spolu s etylalkoholom našou najčastejšie užívanou legálnou drogou. Skončiť s fajčením ich môže stáť rovnaké úsilie, ako skoncovať s ktoroukoľvek nelegálnou drogou. Fajčiari sa musia do konca života cigariet vzdať, inak hrozí, že sa k závislosti vrátia. To isté platí o alkohole a niektorých liekoch. Pokiaľ by sme boli skutočne prísni, zaradili by sme medzi legálne drogy aj kávu obsahujúcu kofeín, bez ktorej si mnohí z nás nedokážu predstaviť štart do nového dňa, ale aj čaj obsahujúci ten istý kofeín zvaný teín. (AI: Áno, kofeín a teín je z chemického hľadiska úplne rovnaká látka = molekula, ktorá pôsobí ako psychoaktívny stimulant centrálnej nervovej sústavy, a z odborného hľadiska teda patrí medzi legálne drogy.). Najčastejšie užívanou celospoločenskou drogou nielen v Európe ale na celom svete je kofeín (teín), užívané najčastejšie vo forme pravidelného pitia čiernej kávy a/alebo čaju, závislosti ktorému podlieha takmer každý dospelý jedinec, deti a dorast nevynímajúc. Táto ‚ultramäkká‘ droga však nevykazuje zjavnú alebo prílišnú škodlivosť voči organizmu. [Slovo „teín“ je len starší alebo historický názov pre kofeín nachádzajúci sa v čaji. Chemický vzorec je identický, rozdiel je iba v názve podľa zdroja (káva/čaj); účinok: kofeín z kávy sa vstrebáva rýchlo v žalúdku a pôsobí prudšie, teín v čaji sa viaže na iné látky (napr. taníny a aminokyseliny), preto sa do tela uvoľňuje pomalšie a jeho účinok je miernejší, ale dlhší; návykovosť: pravidelná a nadmerná konzumácia kávy i čaju môže viesť k miernej fyzickej a psychickej závislosti, a pri výpadku k abstinenčným príznakom (napr. bolesť hlavy, únava); bezpečná dávka: odborníci odporúčajú, aby zdravý dospelý človek neprekročil dennú dávku 400 mg kofeínu/teínu.] Najčastejšie užívanými a pre organizmus najškodlivejšími sú v európskych štátoch alkohol (etylalkohol) a tabak (nikotín). Napríklad v Českej republike fajčí (nikotín) približne 30 % dospelých Čechov, ale tiež takmer 30 % mladistvých. Ročná spotreba vyptého alkoholu v ČR dosahuje 10 litrov čistého alkoholu na osobu, hoc' v populácii sú široko rozšírené zdravotne rizikové formy užívania alkoholu: užívanie alkoholu i tabaku je celospoločensky tolerované, a problémy spojené s ich užívaním sú naopak podceňované, bagatelizované. Liekové závislosti sú veľkým problémom: sú veľmi úporné a ťažko liečiteľné, ďalším ich problémom je že dlho prebiehajú skryto a často s podporou rodiny a zdravotníckeho systému.

Zdroj: www.drogy-info.cz

Nelegálne drogy

Tieto látky sú zákonom zakázané. Ich výroba, distribúcia, predaj, a vo väčšine prípadov aj samotná držba pre vlastnú potrebu sú trestné. Podľa závažnosti vplyvu na osobnosť sa zvyknú neoficiálne deliť na mäkké a tvrdé. Konopné drogy (marihuana, hašiš) sú najrozšírenejšie nelegálne látky, ktoré menia vnímanie a majú prevažne halucinogénne či tlmivé účinky; Stimulanty (pervitín, kokaín, extáza/MDMA) zvyšujú psychickú aj fyzickú aktivitu, potláčajú únavu a chuť do jedla, no nesú extrémne riziko závislosti a poškodenia psychiky; opiáty a opioidy (heroín, fentanyl) sú tvrdé drogy s tlmivým a analgetickým účinkom, ktoré spôsobujú rýchlu a devastujúcu fyzickú závislosť; halucinogény (LSD, psilocybín/lysohlávky): sú látky výrazne meniace zmyslové vnímanie, čas, priestor a myšlienkové procesy.

Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Droga_(omamná_látka)

Zdroj: www.drogy-info.cz