MUDr. Milan NAGY knihy :)  books

NA OSLAVE MOJEJ 70-KY

Ing. Pavel Juriš: 1984, cez transfer menom Ivan Ryšavý; Ing. Ján Kadlec: 1990, cez plány prvej benzínky; Ing. Štefan Pejo Vidlár: 1992, cez otca (Dr. Štefan) a mamu (teta Irča); Ing. Miroslav Tančin, 1996, cez hrnce; Ing.h.c. Miroslav Krajíček: 1997, FEX, donor/sponzor našej praxe+bývania;

A moje meno je ... ?

V anglosaských zemiach sa meniny neoslavujú. Majú tam toľko rôznych krstných mien, že by ich na každý deň v roku pripadlo niekoľko desiatok. Krstných mien pribúda aj u nás, takže dnes už máme v našom kalendári poniektoré dni aj dve-tri.

Ja mám dve krstné mená. Okrem oficiálneho Milan aj menej známe Juraj. Pátral som ako je možné, že mám na vysvedčení z prvej ľudovej uvedené Juraj, ale v rodnom liste a na ostatných vysvedčeniach Milan. Jediný zdroj informácií ktorý to bol ešte schopný ako-tak vysvetliť, teda môj o desať rokov starší brat žijúci už pekných pár desaťročí v Austrálii to vysvetlil takto: Keď sa naši rodičia zoznámili, dohodli sa že ak sa im narodia nejaké deti, tak chlapci budú po mamke evanjelici, a dievčatá po tatkovi katolíci. A tak aj bolo: prvá Valika (1930) bola pokrstená ako katolíčka, druhý Tibor(1934) ako evanjelik, tretia Magduška (1940) katolíčka, štvrtý Steven (1942) evanjelik. Potom bola desaťročná pauza, a po vojne (1952) som sa narodil ja ako takzvaný "poškrabok", no a keďže chlapec, mal som teda byť pokrstený ako evanjelik. A aj som asi bol, lebo v rodnom liste som Milan. Hľadal som, ale žiadneho svätého v katolíckom kalendári pod týmto menom nenachádzam. Takže sa teda zdá, že som prvotne pokrstený ako luterán. Lenže možno krátko nato aj katolík. Je to možné? Lebo už tam u nás doma v Kráľovskom Chlmci ma odmalička volali Ďurika, no a s týmto doma používaným menom som vyrastal až dokým som nenastúpil na SVŠ-ku (dnešné gymnázium). Tam som už chcel byť volaný tak ako som to mal aj v rodnom liste.

Lenže spolužiak Davo (Davorín) na jednej z prvých návštev u nás zistil, že doma ma volajú Ďurika, a s veľkým gustom a s akýmsi výsmešným podtónom roznášal toto moje domácke meno po celej škole! Našťastie, žiaden zo spolužiakov sa nechytil, a „Ďuri“ ma volá iba on.

Krátka odbočka: Keď som mal asi 12 a synovec Peter 6, môj rodný brat Štefan alias Öči, Steven, Klokan vymýšľal pre nás rôzne prezývky. Napokon mi prischlo Gusto, Gustik, pochádzajúce z veršovačky Gusto skús to! Na toto sa už takmer zabudlo, ale Klokan ma doteraz volá Gustik. Prichádzali do úvahy aj iné veršovačky ako napríklad Miloš prilož!, Michal, do riti‘s mu prsty pichal!, atď ...

Spoločne s Davorínom (Davom) Dibákom a s Martinom (Marošom) Frniakom (po promócii Franiak) sme zahájili naše lekárske povolania na bratislavskej fakulte, kde som bol síce tiež premenovaný, ale akosi ináč: Najprv ma kvôli strihu vlasov seu účesu čo som mal vtedy na hlave začali volať Kanonik, ale vzápätí ma veľmi rýchlo prekrstili a prischla mi iná, nielen svetská (riaditeľ fakulty) ale tiež cirkevná prezývka: Dekan. A pravdepodobne som nebol len tak nejaký úplne bezvýznamný študentík medik, pretože, možno aj vďaka tejto originálnej prezývke, ma tam každý minimálne z nášho ročníka poznal, a to nás tam vtedy  v rokoch 1970 až 75 bolo hádam aj päťsto, z toho 100 zubárov!

No ale úplne najznámejší som sa stal samozrejme tým heroickým výkonom v poslednom predlženom semestri, ktorý som ani sám neviem ako a ešte ku všetkému so šťastím ako sviňa úspešne ukončil o pol roka skôr ako ostatní, čo bol pre všetkých mojich vtedajších spoluštudentov z ročníka poriadny šok!

Nedá mi aby som sa v spojitosti s mojou osobou nezmienil ešte aspoň o jednej zaujímavosti. Ako som už spomenul, narodil som sa ako posledný z piatich súrodencov, keď mala mama 42. A to je ako zaiste viete na materstvo dosť rizikový vek, keďže matky cez štyridsiatku veľmi často donosia geneticky poznačené deti chorobou všeobecne známou ako morbus Dawn alebo aj mongoloizmus, čo je trizómia 21. chromozómu. Toto postihnutie sa vyznačuje najmä mentálnou retardáciou (idiociou), ako aj istou fyzickou aberáciou, teda nezameniteľnými spoločnými znakmi, viditeľnými najmä na tvári (okrúhla tvár, mandľové oči, široký krk, ...). Ale môže ísť aj o morbus genius, vyznačujúci sa genialitou. Pravdepodobne z dôvodu vysokého veku rodičky bola moja mama v lete 1952 prevezená a ja následne porodený v košickej krajskej nemocnici.

Vysvetlenie: Medzi idiociou a genialitou je len veľmi tenká ryha, či skôr ako vlások tenká čiarka! No a keďže ako iste viete nie som mentálne retadrovaný dauňák, a keďže naopak môj IQ je nad 150, môžeme smelo skonštatovať že budem asi to druhé, čiže génius. Okrem zjavných prejavov geniality mám ako akési memento aj jeden neodškriepiteľný znak spoločný s Dawn-syndrómom, totiž takzvanú opičiu ryhu na dlani. 

U STUDÁNKY, 18.6.2022.

 

PRIEZVISKÁ / PŘÍJMENÍ

 S některými příjmeními musí být každý den opravdový zážitek. Skuteční hrdinové jsou na ně hrdí a o změně rozhodně neuvažují.

1. Šílená. Nositelek je mezi námi 72. O tom zda jsou psychicky v pořádku, nejsou údaje.

2. Skočdopole. Je jich 169 a záhadou je, proč zrovna v Dobrušce si jich odskočilo 7.

3. Sprostý. Tak těch je 7. Jinak v populaci je sprosťáků samozřejmě nepočítaně neboli neurekom.

4. Kokot. Čtete správně. Jsou dva a oba kupodivu v Ostravě.

5. Jebavý. Takových pánů je pěkných 293.6. 

6. Jebavá. Jich je 303.

7. Pytlů je 161, co dodat. 

8. Pinda. Takových mužů je mezi námi 27.

9. Šuk. Další příjmení, které nepotřebuje vysvětlovat. Skóre je 109.

10. Šoustal. Takto se do telefonu představuje 113 lidí. Haló, haló…

11. Kunda. Nemůžeme si pomoci, ale tenhle hit existuje. Podle statistiky to pán vydržel již 81 let.

12. Štětka. Je jich 464 a co se o nich dá říci? “Jsem se Štětkou v práci!“.

13. Hajzl. 14 jich žije jen a jen na Chrudimsku. Snad tam radši ani nejezdit.

14. Mrdka. Tak tohle je opravdu za trest. Představte si, že je to třeba učitel.

15. Pošta. Opět je to těžké, zvlášť neustále vysvětlovat: “Haló, tady pošta…“.

16. Uců je 9 a jsou nejkratší.

17. Rádsetoulal. Toulalů, co rádi, je 16.

18. Nevím. Pan Nevím se vyskytuje 104krát.

19. Haspeklo. Těchto hasičů je 64.

20. Straširybka. Pěkné příjmení, které je možné slyšet při rybaření v Týně nad Vltavou.

21. Oslizlů je 13.

22. Píčová. Žen žijících s tímto významným oslovením je 72.

Zdroj: kdejsme.cz

PS:

Nie je to zďaleka kompletný zoznam, chýba tam najmä priezvisko  "Jebal" a jeho príbeh:

Pán Jebal šiel na dovolenku. Predstavil sa recepčnému v hoteli: "Ja som Jebal s manželkou, so synom, s jeho manželkou a s ich dcérami." Recepčný stuhol a zahabkal: "J-j-ja vás tu zapíšem ako ‚jedna skurvená rodina‘. OK?!"

PS od AI:

Slovo kokot znamená v pôvodnom význame kohút vo viacerých slovanských jazykoch a nárečiach. Ide o pôvodné praslovanské slovo, ktoré vzniklo ako onomatopoja (zvukomalebné slovo) napodobňujúca kikiríkanie a kotkodákanie (zvuk ko-ko-ko). 

Tento pôvodný spisovný význam si slovo dodnes zachovalo najmä v týchto jazykoch:

• Chorvátčina (popri slove pijetao alebo pivac)
• Srbčina
• Čiernohorčina (napríklad známe čiernohorské víno Kokot)
• Lužická srbčina (napríklad zvyk łapanje kokota – chytanie kohúta)
• Staroslovenčina

Zaujímavosti z našich končín:

Stará čeština a slovenčina: V starých textoch sa toto slovo bežne používalo pre označenie vtáka (kohúta). Postupne sa však jeho význam v oboch jazykoch preniesol do vulgárnej roviny. Nárečia: V severnej časti sliezskych nárečí (okolie Ostravy) a v niektorých ruských dialektoch sa slovo kokot v zmysle kohút udržalo dodnes.