Steven NAGY Krátka story o daniach... (30.10.2018)
Pred týždňom som našiel v schránke oficiálny list od daňového úradu ohľadom nepriznaných daní za roky 2013 - 14, 15, 16, 17 a 18, ... teda ZA ŠESŤ ROKOV!
A to je pravda, lebo ako penzista s určitým príjmom priznanie podávať nemusím. A ani som po tie roky nepodával. No ale čo potom ten list? Mal som predsalen podávať?! Zle som pochopil tú smernicu, kto má a kto nemusí podávať daňové priznanie? Čo urobím? Vyhovorím sa na Alzheimera?
Tu v Austrálii je dnes už všetko poprepájané. Nemusím napríklad nikde hlásiť, že opúšťam Austráliu, alebo že sa vraciam, už z letiska údaje fičia na sociálny úrad, daňový, polícii, hrobárovi - s tými hrobármi dúfam preháňam ... skrátka oni všetci vlastne vedia tiež to, že dostávam penziu, akú penziu, koľko, a že dostávam aj penziu po zosnulej manželke zo Slovenska - Svk a Aus sú v OECD, a sú prepojení, nedá sa klamať, a tiež, že mám nejaké kontá a úroky z tunajších účtov, ...
A aby to bolo zaujímavejšie, tak ten list "prikorenili" - pridali tam možné finančne tresty a príklady už potrestaných ... no úplne som začal panikovať, mal som zničene dni, a celý týždeň som behal po úradoch, bankách, hľadal po internete a zhromažďoval všetky moje príjmy od roku 2013, a začal prepočítavať, ... a už som videl, ako budem ohlodaný berňákom, ... tie dni som prežíval v naozajsky veľkom strese, nebolo to veru nič príjemné, a nikomu to ani neželám!
So všetkými tými dokumentami som potom skrúšený zašiel za mojim daňovým poradcom, teda do najbližšieho úradu kde mi to doteraz stále robili. Chlapík sa zbežne podíval a povedal, že za každý rok zacálujem $130 (krát 6 rokov - kasa v mojej hlave začala cinkať ... = $780), plus minimum prekročený príjem za každý rok o 15 000 (kasa v hlave sa začala prehrievať), plus pokuty, ... (kasa vrela!!!) ... No, takže, ... koľko odhadujete? ... a nesmelo som nahodil 10?-15 000? Hm ... on na to ... to bude viac. Bože ... o koľko viac?! ... no nebol som v tej chvíli moc happy! ... Nechal som mu tam všetky tie nazhromaždené dokumenty aj s kontaktnými detailami, a omráčený som sa vypotácal k autu poberúc sa znechutený domov.
Asi po dvoch hodinách, pod tlakom doma stále celý skrúšený, mi cinkne, že mám mail. Pozriem, a to z toho úradu. Čítam, a nechcem vlastným očiam veriť! Obsah toho mailu znel zhruba takto: Nemusíte platiť nič z toho, akurát za vypracovanie a podanie správy za každý rok $30 ... teda 6 x 30 = $180. Oni totiž prehliadli, že mám dve penzie. Normálnu, ako má každý austrálsky dôchodca, ale ja mám plus extra penziu z učiteľovania, ktorá sa nepočíta do príjmu, tak ako ani svk-penzia po Soninke.
Veľký kameň zo srdca spadol len tak zahučalo! Nemeškajúc, vyskočil som a ihneď tam aj zabehol a okamžite to vyrovnal, aby si to hádam nebodaj ešte nerozmysleli, ... No ale ... čo ste teda blbli s tým listom predtým? - pýtam sa vduchu. Prídem domov a prvé čo robím je, že hľadám ten originál, ktorý ma tak vyplašil, ... A až vtedy som si ja idiot panikár všimol, že ten list nebol adresovaný mne, aj keď adresa bola správna, ale kamarátovi, ktorý tu u mňa aj s rodinkou býval, a mali tu biznis...
Zhodou okolností, takýto list som od daňového úradu s úzkosťami očakával, a preto som akosi automaticky "vedel", že je adresovaný mne, preto som ho tak rýchlo a v chvate otvoril, meno adresáta som v tej rýchlosti úplne odignoroval, ... no dofrasa! Môžete si byť istí, ako mohutne mi v tej chvíli odľahlo! Asi tak, ako keď vyhráš v lote ...!
Záver?
Ponaučenie:
PRÁCA CHVATNÁ MÁLO PLATNÁ!
alebo aj:
STRACH MÁ VEĽKÉ OČI!
a možno aj:
KTO RÝCHLO DÁVA, DVAKRÁT DÁVA!
(či?)
Steven, Gold Coast, Austrália.