MUDr. Milan NAGY knihy :)  books

Naša čínska dcérka

        V meste kde žijeme je blízko od nás jazyková škola zvaná Holmes Institute, kde sa poskytuje štúdium angličtiny pre záujemcov z celého sveta. Najpočetnejší sú tam mladí z Japonska, Brazílie, Kórei. Ale sem-tam aj z Slovenska. Dokonca tam študovala aj naša neter Drahuška z Bratislavy. Direktor Bob Devere, príjemný človek, sa vďaka nej stal aj naším veľmi dobrým kamarátom.

        Raz nám zavolal, či by sme nemohli "prichýliť" dievčinu z Číny, ktorá je tu asi týždeň a je dosť nešťastná u ľudí, u ktorých práve býva. Boli sme zaskočení, a trochu tak neisto prisľúbili, že to teda skúsime. A tak sa k nám dostalo útle šestnásťročné dievčatko zo Šanghaja menom Cissy Yu. Okamžite bola nadšená touto zmenou, vraj tam kde bola predtým bývala v prerobenej garáži, a každé ráno mávala rovnaký nepríjemný budíček - priplichtil sa tam pes s mokrým čumákom a smradľavým dychom, no a ona mala zo psov panický strach!

        Okrem všedných vecí sme o Číne nevedeli takmer nič, a aj samotná Cissy bola pre nás záhadou. Jediné dieťa rodičov z krajiny, kde je dovolené mať iba jedno dieťa. Tá snaha rodičov v Číne dať všetko do svojho potomstva je obdivuhodná. Naviac sa vraj jej rodičia báli únosu, ale tu bude v bezpečí.

        Pochopiteľne, Cissy zmenila u nás aj stravu. Novinkou pre ňu boli napríklad chlieb a maslo, ktoré sú v Číne neznáme. Dokonca keď šla domov na návštevu, brala pre rodičov so sebou aj maslo. Snažili sme sa aspoň na úvod jej dávať ázijské jedlá, ale ona si časom obľúbila tie naše, slovenské. Dokonca sa vzdala aj paličiek, vymenila ich za lyžičku, vidličku a nožík. Nádherne hrala na klavíri, väčšinou klasiku, ale sme boli prekvapení jej obľubou hitov od Beatles a iných skupín spred 40-tich rokov.

        Cissy nám prirástla k srdcu, a stali sme sa jej druhými rodičmi. Spolu sme raňajkovali, večerali, dívali na filmy ... Učili sme ju šoférovať, plávať v bazéne, pomáhali so štúdiom, brali na výlety, k priateľom - tým padali sánky, keď ich Cissy oslovila po Slovensky!

   "Dnes mám osemnásť!"

        Malá Cissy nás udivila svojou vytrvalosťou osvojiť si nový jazyk. Často vysedávala do druhej tretej rána a študovala. Nachádzal som po nej kopu hárkov popísaných jedným slovkom, aby sa to ktoré slovko naučila bezchybne písať, hláskovať a vyslovovať.

        Perličky zo života Cissy u nás:  

        V Číne nepoznajú chlieb, nemávajú v kuchyni trúbu na pečenie, na raňajky, na obed aj na večeru často jedávajú ryžu a nudle na rôzny spôsob. Pre Cissy boli naše jedlá dosť prekvapivé. Mala ich rada, a naše obavy že by jej nechutili sa rýchlo rozplynuli. Dokonca občas kúpené čínske jedlá neskôr neboli u nej tak veľmi vítané ako tie naše. Keď občas odchádzala do Šanghaja na návštevu rodiny, brala si so sebou aj rôzne „európske“ recepty. Možno, že sme v Číne iniciovali obľubu našich typických slovenských jedál.

        Vravela, že v Šanghaji ju brávali rodičia do “európskej” reštaurácie. Samozrejme, tam je takáto reštaurácia exkluzívna, a teda aj poriadne drahá. Neboli akosi tamojším jedlom príliš nadšení, vraj keď sa vrátili domov, otec navaril čínske nudle, aby sa dosýtili. Pizza je tam u nich v Číne veľmi drahá, a matka ju zo srandy pri jedení takýchto jedál napomínala: "Pomaly jedz, Cissy, papkáš peniaze!"

        Vzali sme ju tu do jednej takejto "európskej" nóbl reštaurácie s množstvom príborov rozložených na stole pred hosťom - na predjedlo, na polievku, na hlavné jedlo, na zákusok, na kávu, ... “Ako to je v Číne?” spytujem sa Cissy. “Tam predsa jete paličkami, že? (Ona občas u nás dala prednosť paličkám, niekedy dokonca aj k polievke!). Ak idete do drahej čínskej reštaurácie, ako to je tam? Tiež takto rozložené paličky na rôzne chody? Máte paličky na predjedlo, na polievku, atď?” Nie, smiala sa, na všetko máme len tie dve paličky.

        Čínske písmo je pre nás totálne záhadné. V minulosti sa u nich písalo/čítalo sprava doľava, čiže knihy sa čítali odzadu, tak ako to je u arabov. Od Cissy som sa dozvedel, že dnes sa už píše zľava doprava, teda tak isto ako aj v Európe, v Amerike a vlastne v celom civilizovanom svete. Prečo to zmenili? Nevedela. Navrhol som jej moje riešenie: pôvodne si čítaním kníh odzadu pokazili celý zážitok z toho čítania, keďže sa najprv vždy dozvedeli “kto bol vrah”, a potom ich to už ďalej čítať ani nebavilo, ... či?

        Číňania ako aj všetci ostatní Aziati sú jeden od druhého čo sa týka výzoru pre nás Európanov k nerozoznaniu. Ona tiež pôvodne nevidela medzi jednotlivými Európanmi či Američanmi žiaden rozdiel. Keď nám ukazovala fotky príbuzných, zo srandy sme komentovali, že stráca čas ukazovaním kto je kto, pretože nám sa zdali absolútne rovnakí.

        Jej húževnatosť v jazykovej škole sa vyplatila. Pár mesiacov pred ukončením školského roka sa zapísala do jedenásteho ročníka privátnej katolíckej strednej školy. Dokonca sa aj dala pokrstiť. Jej akademické výsledky v jedenástke boli priemerné, ale ďalší maturitný ročník ukončila s vyznamenaním. My ako jej "rodičia" sme chodievali na rodičovské združenia, a keď sa chýlil koniec jej stredoškolských štúdií, veľmi starostlivo sme ju pripravovali na stužkovú.

   Pripravená na stužkovú.

        Slávnostné ukončenie štúdia mali v mestskej hale. Naša Cissi hrala v orchestri na klavíri, a my hrdí rodičia sa spolu s ňou tešili z jej úspechu. Plakala, keď sa lúčila s učiteľským zborom a spolužiakmi. Ďalšie oveľa smutnejšie lúčenie však bolo s nami. Zapísala sa na medicínu v Melbourne a musela ísť žiť 2000 km na juh od nás. Po rokoch v Austrálii sa vrátila do Šanghaja, kde sa stala váženou členkou čínskej akadémie vied, odbor výskum kmeňových buniek - lieta po svete, občas aj sem na Gold Coast.

        Sme veľmi radi, že sme Cissy poznali. To naše malé čínske dievčatko nesmierne obohatilo náš život, a keď odišla, nechala v našich srdciach smútok. Ona navždy ostane "našou čínskou dcérkou"!

Cissi píše (preklad):   Najdrahší Steve, v Šanghaji mi udelili cenu za výskum! Počas neskoršieho pohovoru sa ma pýtali na moje rané štúdium v Austrálii a na to, ako som sa naučila po anglicky. Okamžite mi napadlo, ako si ma učil angličtinu od základov a ako sme my traja večer pozerali filmy a ty si mi trpezlivo vysvetľoval, čo znamenajú tie „veľké anglické slová“ a ako ich používať počas rozhovorov. Podelila som sa s anketárkou a ona zvolala: „Páni, mala si také šťastie!“ Keď sa nad tým zamyslím, cítim sa nesmierne šťastná, že si ma počas prvých rokov v Austrálii mentoroval. Chcem sa len zastaviť, podeliť sa s tebou o toto a objať ťa! Ďakujem, že si taký úžasný mentor v angličtine a vždy sa o mňa staráš~ Tu sú dve fotky, o ktoré sa s tebou chcem podeliť: pani vľavo je moja súčasná šéfka. Toto je vlastne tímové ocenenie pre nás. A ešte jedna fotka z obradu, všetci hovoria, že vyzerám ako slušná vedkyňa, takže sa o ňu s vami podelím. n_n   S láskou, Cissy.

original: Dearest Steve, I was awarded a research-related award in Shanghai! During the later interview, I was asked about my early study life in Australia and how I learned English. The immediate thought that came to my mind was how you taught me English from scratch and how the three of us used to watch movies at evenings and you explained patiently to me what those "big english words" mean and how to apply them during conversations. I shared with the interviewer, she exclaimed: "Wah, you were so lucky!" Come to think of it, I do feel super lucky to have your mentorship during the first few years in Aussie. I just want to drop by and share this with you, and give you a hug! Thank you for being such a wonderful English mentor and always looking after me~. Here are two pics to share with you: the lady on the left is my current boss. This is actually a team award for us. And another picture taken during the ceremony, everyone says I look like a decent scientist, so to share with you. 🥳  With love, Cissy.     uverejnené: 3.9.2026.

Cissy si chcela prečítať môj blog o nej, tak  som to preložil a jej poslal. Tu je jej odpoveď:

Tvoj článok mi priniesol toľko spomienok, naozaj, keď Sonia upiekla narodeninovú tortu a priniesla ju do školy, bola som taká nadšená, samozrejme z prekvapenia a radosti, že som si pomyslela, že ak sa mi nepodarí doštudovať, je to úplne moja chyba. Neexistuje nič viac čo by som si mohla priať ako „domov“, ale Ty a Sonia ste ma vždy prekvapili väčšou starostlivosťou a láskou. Musím povedať, že vy dvaja ste ma naozaj, naozaj vychovali viac ako moji biologickí rodičia. Za všetky úspechy, ktoré dnes dosahujem, hlavná zásluha patrí Tebe a Sonii, a vždy bude.🥳   S láskou a objatím, Cissy.