MUDr. Milan NAGY knihy :)  books

Seansa - len pre silné nervy!

        Tento príbeh sa odohral na istej chate viktoriánskych Álp v lyžiarskom stredisku Mount Buller, ktoré je vzdialené okolo 250 km východne od centra Melbourne. Boli sme tam skupinka priateľov jednu jeseň počas austrálskej Veľkej Noci.

        Cez deň sme sa prechádzali po okolí, večer oddychovali pri spoločenských hrách ako sú šachy, karty, prípadne vyhrávali na gitarách, spievali, a popritom samozrejme popíjali vínko, brandy, ...

        Počas debát o všetkom možnom došlo aj na okultizmus a špiritistickú tabuľu, ktorú tu volajú Ouija board. Možno mnohí neviete, že čo to vlastne je, tak hlavne pre vás kvôli ´rozšíreniu obzoru´ tu podám niečo o nej: je to doska, viď obrázok, na ktorej je v kruhu alebo oblúkom vypísaná celá abeceda, všetky čísla, plus slová ÁNO, NIE, ZBOHOM. Táto tabuľa sa dá zakúpiť, ale dá sa samozrejme jednoducho zhotoviť aj podomácky. Na dosku sa položí prevrátený pohár, a každý kto sedí okolo sa ho dotýka prstom a drží sa jeho dna. Pohár sa potom ako keby sám posúva po tej doske, ako všetci jemne tlačia smerom k rôznym písmenám a číslam, no a tak sa začne „vyvolávanie duchov“.

        Teória hovorí, že pohár sa pohybuje silou energie vyžarovanej z končekov prstov, prípadne pomocou svalových impulzov z podvedomia. Toto pohárové „ukazovátko“ postupuje po tabuľke, prechádza písmenami a číslami, pričom tak vlastne hláskuje nejakú správu zo záhrobia. Treba si však pri tom dať velikánsky pozor! Skúsení špiritisti varujú, že cez tabuľku s nami nekomunikujú len milovaní zosnulí, či dobrí duchovia, ale aj tí zlí, teda démoni. Ľudia, ktorí s tabuľkou pracujú dlhé hodiny, alebo ak sú rozčúlení, môžu vytvárať nebezpečné otvory medzi svetmi. Taktiež v strednom veku alebo počas dospievania sú ľudia zraniteľnejší, preto treba pri práci s tabuľkou zaobchádzať opatrne a ctiť si jej moc.

        Rozhodli sme sa, že si urobíme večer takúto seansu. Mne, vrcholnému skeptikovi, sa to osobne celé zdalo akoby až absurdné, ale nechcel som kaziť zábavu a sľúbil som iniciátorovi seansy, že sa pridám. O čom som sa však jemu ani nikomu inému nezmienil, boli  malinké prípravy, ktoré budú zrejmé na konci tohto príbehu.

        Spoločenská miestnosť, kde sme sa po večeroch schádzali, bola v suteréne chaty. Celý deň dul silný vietor, ktorý potom večer ešte zosilnel a hýbal korunami eukalyptov okolo chaty za tmavnúcimi oknami. Naša miestnosť bola kvôli primeranej atmosfére osvetlená sviečkou na stojane nad špiritistickou tabuľou. Každý z nás bol zamĺknutý, napätý, plný očakávania.

        Niektoré prvé otázky dostali nezmyselné odpovede a ja som začal hundrať. Na otázku, či je medzi nami nejaká osoba, ktorá  ruší  atmosféru seansy, vyšlo moje meno. Dobrovoľne som teda od stola odišiel, sadol som si opodiaľ v pološere do sedačky v kúte miestnosti, odkiaľ som mlčky pozoroval túto bizarnú zábavu.

        Organizátor seansy najprv privolal svoju zosnulú tetu. Na otázku “Si tu s nami?” pohár poputoval na “ÁNO”.  Prítomným liezol po chrbte mráz, keď mu “teta” správne odpovedala na ďalšie jeho otázky. Pohár bezchybne vyhláskoval odpovede, ktoré mohol vedieť iba on. Potom skúšali aj iných duchov. Každá odpoveď vháňala do prísediacich väčší a väčší strach. Blížilo sa k polnoci, keď celá spoločnosť bola až meravá od strachu po takomto skontaktovávaní so svojimi zosnulými.

        Vonku meluzína kmásala so všetkým do čoho sa oprela, keď tu zrazu ktosi alebo čosi zaklopalo na jediné dvere, ktorými sa dalo vyjsť zo suterénu priamo von z chatky, a teda aj dovnútra. Ten klopot nebol charakteristický pre vietor, bol príliš regulárny, a celá spoločnosť uprela ustráchané pohľady na dvere. Ticho! Niektorí podozrievavo pozreli na mňa, ale ja som to byť nemohol, sedel  som niekoľko metrov od dverí. A zrazu, znova! - jasné trojité zaklopanie. Toto už znásobilo strach v každom prítomnom spiritualistovi takmer do nepríčetnosti! 

        Jeden zo skupinky, ten najodvážnejší, neisto trasľavým hlasom upokojoval ostatných, že to mohol byť len vietor, že niečo muselo padnúť na dvere, a že sa tam teda ide podívať. Ženy boli na pokraji paniky, vystrašené pokukovali do prítmia chodby vedúcej ku schodom na poschodie.

        Tie zadné dvere neboli otvárané veľmi dlho, možnože aj roky. Boli to len akési únikové dvere, pre prípad požiaru, zaistené zvnútra západkou, ktorú po troške námahy náš odvážlivec odkvačil. Zhlboka sa nadýchol, a potom nimi trhol. Keď sa vŕzgajúc pootvorili, v mdlom svetle sviečky sa v otvore objavilo čosi sivé, chlpaté, vlasaté, ... strašidelné!

        Prievan z pootvorených dverí sfúkol sviečku, ale ten okamih stačil na to, aby si celá spoločnosť v hysterickom stave dokreslila obraz tej hroznej príšery. V úplnej tme, revúc a kvíliac od strachu spôsobenom najmä vlastnou predstavivosťou, sa skoro všetci naraz oprekot nahrnuli a zatarasili svojimi telami chodbu ku schodom v snahe pred tou ohavou uniknúť čo najskôr a čo najďalej! Tá hrôzu vzbudzujúca "vec" medzitým s veľkým hrmotom spadla a zostala nehybne ležať na zemi krížom medzi pootvorenými dverami.

        Toto panikárenie svojich seansechtivých priateľov som predvídal, a už preventívne som stál pri vypínači. Zažal som svetlo, a vtom všetko stíchlo, ani som nemusel nikoho utišovať. Pretože stačil jeden letmý pohľad na pootvorené dvere s tou spadnutou „ohavou“ uprostred a všetci okamžite pochopili, že tá strašideľná vec medzi dverami bol iba obyčajný strapatý mop, strategicky opretý o tie prekliate dvere!

        Panika zúčastnených pomaly opadla. Neskôr pri dôkladnejšej prehliadke sa akosi predsalen zistilo, že k tomu mopu bola priviazaná nitka, vedúca po vonkajšej stene chatky cez škáru pod oknom k ... no áno, ... k tej mojej sedačke! Ako som dúfal, tak sa  aj stalo: prežil som to! Síce s malými odreninami a s pár hrčami, ale prežil!

        Napriek takmer bezšrámovému prežitiu všetkých prítomných si myslím, že nikomu z nich už nikdy viac ani len nenapadne zase niekedy takto "pošpásovať" so záhrobím - jedna takáto lekcia je niekedy viac ako dosť!

PS krátky seansový dovetok: Ak nemáte spoločnosť na seansu, ale predsalen sa chcete nebojácne "zahrať" a poklábosiť si so záhrobím, môžete si takúto seansu skúsiť aj individuálne. Kliknite na virtuálnu Ouija Board, tam sa napíše otázka, myškou jemne posúvajte planžetu, a ono vám to vyhláskuje odpoveď. Takto môžete komunikovať so svojimi blízkymi, ktorí už nie sú medzi nami.  Bohužiaľ, táto internetová tabuľa rozumie iba anglicky položeným otázkam.