MUDr. Milan NAGY knihy :) books
 | ||
|
Biele noci Leningradské Tak ako bývávalo za socíku zvykom, aj nás nevedno za čo odmenili z roboty zájazdom do toho vtedy ešte pre mnohých z nás úžasného ZSSR, čiže ‚Zväzu Sovietskych Socialistických Republík‘, cieľom tohto nášho vtedajšieho zájazdu bolo konkrétne mesto Leningrad alias Petrohrad, teraz zasa ako všetci iste vieme Sankt-Petěrburg. Zhodou okolností sme bývali v tom istom historicky významnom hoteli Astória v centre mesta oproti chrámu svätého Izáka, v ktorom sa plánovala veľkolepá oslava samotného Adolfa Hitlera po jeho predpokladanom rýchlom dobytí mesta. Dokonca boli v predstihu vytlačené pozvánky na slávnostný banket v Zimnej záhrade hotela, neďaleko ktorého tečie rieka Neva cez ktorú sa rysujú tie početné preslávené zdvíhacie mosty aby bola umožnená riečna preprava. No a čo sa v jednu tú pamätnú noc prihodilo, to teraz skúsim pokiaľ možno čo najvýstižnejšie popísať, zachovávajúc inkognito najviac ako sa len na inflagrantáciu udalosti len dá: Istý nemenovaný kolega sa aktuálne momentálne zamiloval do jednej účastníčky zájazdu, mimoriadne vyvinutej slečny, ktorú, ako sme sa dozvedeli neskôr, rodičia na tento zájazd prezieravo poslali po viacerých jej neúspešných láskach a rozchodoch, aby si tam vyvetrala utrápenú hlávku, zaplátala rozorvané srdiečko, a možno aj vyrovnala výrazne rozbúrenú hormonálnu hladinu. Bývali sme na dvojkách, teda čo robiť? Najprv som sa pokúsil vo všetkej počestnosti prespať na koberci u kolegýň. Ortodoxné panie však tento môj šľachetný návrh rezolútne zamietli. Ponúkol som sa uvoľniť priestor lásky iným hrdinským spôsobom, a tak som sa vydal oproti noci do ulíc veľkomesta. Následne, pomyslím si, veď aspoň omrknem zbližša niekoľko z tých 400 zdvíhacích mostov, na ktoré chodia pozerať takmer všetci turisti. To mi zabralo čas asi tak do pol druhej ráno, kedy už nebolo práve najteplejšie, a to aj napriek tým povestným bielym leningradským nociam. A tak si vravím, vracajúc sa na moju legálnu nocľaháreň, odchovaný tuhým socializmom v rodnom ČSSR, že v našom velikánskom to vzore, teda v tomto nádhernom ZSSR, to musí byť prinajmenšom podobné ako u nás. I príduc na moje poschodie, vybral som sa odvážne rovno za ďežúrnoj, to bola tá pani v službe na každom etáže každého vtedajšieho tamojšieho hotela. Ruština mi celkovo šla, tak som tú našu etážnuju bábušku býstra ugavaríl: Pamätám si, že v tom čase 5rubľovka na takéto bystroje ugavaréňije úplne postačila. Tavárišč ďežúrnaja ma spoľahlivo umiestnila do kumbálu pre upratovačky medzi zmetáky, handry a vedrá na akési poľné lôžko, kde zrejme táto služba nebola podľa odóru z podstieľky poskytovaná po prvý krát. Tak fajn, smrádeček ale teplúčko, hovorím si, snáď to nejako v zdraví do rána prečkám. Čo som akosi ani v neprichádzajúcom sne nestihol predpokladať, už o pol piatej ma bábuška ďežúrka budila, lebo že na piatu nastupuje do služby upratovačka, ktorá by o tom logicky nemala vedieť, pretože celkom pochopiteľne 5 rubľov sa špatne delí... No veď dve hoďky polospánku lepšie ako nič, mrmlem si rozospatý popod nos, a potom tak ako aj predtým nasledovala tá istá, lenže tentokrát skororanná túra po „dostoprimečáteľnostiach“ Leningradu. Raňajky po návrate boli tentoraz fakt zaslúžené. Nadchádzajúci deň nebol ľahký pre mňa nevyspatého súdruha, ale ani pre súdruha izbetného kolegu: To hormonálne vyrovnávanie sa tej našej mladej rúčej súputníčke tak zapáčilo, že sa nevedel s ňou rozísť až do konca zájazdu. Ešteže pochádzala niekde z Moravy, čo je predsa len nejaký ten kúsok ďalej od Prešporku ako trebárs ... Kúty? Záverom tejto bludno obludnej leningradsko petrogradsko peťerburskej story už len krátka poznámka: Obidvom nám celkom iste ostali milé spomienky na krásne biele noci petrohradské, ale ja sa navyše môžem pochváliť že nebude veľa takých turistov ktorí videli tie isté mosty otvárať sa a zatvárať v noci, a zároveň aj v ten istý deň nadránom ... dedo Pejo |
